Prečo veríme, že psychológia patrí do firemného vzdelávania rovnako ako Excel

V decembri 2025 sa v Las Vegas konal Microsoft Excel World Championship. Z 256 súťažiacich postúpilo do finále 24. Svetovým šampiónom sa stal írsky analytik Diarmuid Early, ktorý porazil trojnásobného šampióna Andrewa Ngaia [1]. Áno, aj Excel má svoje majstrovstvá sveta.

Šampionát v tom, ako si všimnúť vlastnú chybu v úvahe, ako nechať kolegyňu vždy dohovoriť alebo ako zmeniť názor podľa faktov a dát, zatiaľ nikto neorganizuje. Pritom práve tieto zručnosti často rozhodujú o tom, či bude tá tabuľka nakoniec správna a či sa podľa nej dá rozhodnúť múdro. Preto veríme, že psychológia vo firemnom vzdelávaní nie je bonus na teambuilding, ale základná pracovná gramotnosť, rovnako ako ovládanie Excelu.

Čo firmy merajú vs. čo naozaj hýbe výkonom

Excel sa dá ľahko otestovať: XLOOKUP buď ovládate, alebo nie. Práve preto sa často dostáva do požiadaviek na pozíciu aj do plánov rozvoja. Soft skills sa merajú ťažšie, a tak ich často odložíme na „ak zostane rozpočet“.

Dáta pritom hovoria inou rečou. Sedem z desiatich firiem v reporte Svetového ekonomického fóra označuje za kľúčové analytické myslenie. V prvej pätke sú však aj odolnosť a flexibilita, leadership, sociálny vplyv, kreativita a motivácia so sebauvedomením [2]. Bez psychológie nevybudujete ani jednu z týchto zručností.

Ešte výraznejšie to vidno pri rozvoji líderiek a lídrov. Gallup dlhodobo uvádza, že manažér alebo manažérka ovplyvňuje najmenej 70 % rozdielov v angažovanosti tímov [4]. Inak povedané: to, ako sa v tíme pracuje, z veľkej časti závisí od toho, ako človek na čele tímu rozumie ľuďom. Kontingenčnú tabuľku sa naučíte za popoludnie. Rozhovor s náročným kolegom či kolegyňou je úplne iný level.

Chyba nebýva vo vzorci, ale v hlave

V roku 2013 doktorand Thomas Herndon s profesormi Michaelom Ashom a Robertom Pollinom z Massachusettskej univerzity znovu prepočítali vplyvnú štúdiu ekonómov Reinhartovej a Rogoffa. Zistili, že do výpočtu sa omylom nedostalo päť krajín. Po oprave vyšiel priemerný rast krajín s vysokým dlhom +2,2 %, nie −0,1 % [5]. Štúdiu pritom roky citovali politici po celom svete.

Ešte kurióznejší príbeh: v roku 2020 vedecká komisia pre názvoslovie ľudských génov (HGNC) premenovala niekoľko génov, napríklad MARCH1 na MARCHF1. Excel ich totiž automaticky menil na dátumy. Skôr publikovaná štúdia našla takto poškodené dáta v približne 20 % z vyše 3 500 analyzovaných vedeckých článkov [6]. Ľudstvo teda radšej premenovalo gény než by zmenilo svoje návyky.

V oboch prípadoch nebol problém v tom, že by ľudia nevedeli pracovať s Excelom. Problém bol v tom, čo psychológia popisuje desaťročia: výsledok, ktorý potvrdzuje naše očakávania, preverujeme menej dôkladne ako ten, ktorý ich vyvracia. (Toto je náš výklad, nie záver spomínaných štúdií.) Daniel Kahneman, ktorý s Amosom Tverskym skúmal kognitívne skreslenia, získal v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu práve za to, že do nej vniesol poznatky psychológie o ľudskom úsudku [7].

Kognitívne skreslenie je systematická odchýlka v myslení, ktorá nás pri rozhodovaní predvídateľne posunie určitým smerom. Nie je to znak hlúposti. Je to vedľajší účinok mozgu, ktorý nám šetrí energiu.

Mýtus vs. výskum: psychológia, to nie sú len testy na zábavné večery s kamošmi

Psychológia vo firemnom vzdelávaní má jednu úlohu, na ktorú sa zabúda: oddeliť overené poznatky od populárnych mýtov.

Rovnaký tím, rozličné mozgy

Prečo sa ľudia v rovnakej situácii rozhodujú odlišne? Čiastočne preto, že nás formovali rozličné kultúry. Psychologička Hazel Rose Markus a psychológ Shinobu Kitayama v klasickej práci z roku 1991 ukázali, že v západných kultúrach prevláda „nezávislé“ ja a v mnohých ázijských kultúrach „vzájomne prepojené“ ja. To mení, ako ľudia prežívajú emócie, motiváciu aj pochvalu pred tímom [11]. V medzinárodných tímoch je to bežná realita.

Rozdiely nie sú len kultúrne. Neurodiverzita označuje prirodzenú rozmanitosť ľudských mozgov, napríklad pri ADHD, autizme či dyslexii. Pojem sa zvyčajne pripisuje austrálskej sociologičke Judy Singer (1998). Skupina autistických akademikov a programátor Martijn Dekker však upozorňujú, že myšlienka vznikla skôr v online komunite autistických ľudí [12]. Aj sám príbeh tohto pojmu pripomína, že dobrá psychológia dáva hlas ľuďom, o ktorých hovorí.

A čo s tým všetkým urobí tím? Google v projekte Aristotle skúmal 180 tímov a ako najdôležitejší faktor ich úspechu identifikoval psychologickú bezpečnosť [13]. Pojem zaviedla profesorka Amy Edmondson z Harvardu. Psychologická bezpečnosť je presvedčenie, že v tíme môžete položiť akúkoľvek otázku, priznať chybu alebo priniesť nezvyčajný nápad bez toho, aby ste boli zosmiešnení alebo potrestaní [13][14]. Rozvoj tímov bez tejto témy je ako tabuľka bez kontroly vzorcov.

Čo si z toho vziať do svojho officu

Prečo to porovnávame s Excelom?

Excel učí, ako pracovať s dátami. Psychológia učí, ako pracovať s ľuďmi, ktorí tie dáta zbierajú, interpretujú a rozhodujú sa podľa nich. Veríme, že firemné vzdelávanie potrebuje oboje a že oboje sa dá naučiť. Nie ako motivačné citáty, ale ako praktické zručnosti podložené výskumom.

Psychológia nie je všeliek. Nezachráni zlú stratégiu ani preťažený tím. Pomôže však skôr rozpoznať, že sa niečo deje, a lepšie sa o tom porozprávať.

Časté otázky o psychológii vo firemnom vzdelávaní

Chcete sa téme venovať hlbšie?

Ak vás zaujalo, prečo sa ľudia v rovnakej situácii rozhodujú odlišne alebo ako rozoznať vedu od pop-psychológie, odporúčame náš tréning Lekcie z psychológie. Viac podobných tém nájdete v našich Postrehoch alebo nás kontaktujte priamo.

Zdroje

1. Slashdot / BBC: Ireland’s Diarmuid Early Wins World Microsoft Excel Title, 23. 12. 2025. odkaz · doplňujúco SumProduct
2. World Economic Forum: The Future of Jobs Report 2025, kap. 3 Skills outlook, 2025. odkaz
3. Gallup: State of the Global Workplace 2026 (dáta za rok 2025). odkaz
4. Harter, J., Adkins, A.: Employees Want a Lot More From Their Managers, Gallup, 2015. odkaz
5. Retraction Watch: Influential Reinhart-Rogoff economics paper suffers spreadsheet error, 2013 (o práci Herndon, Ash, Pollin). odkaz
6. The Register: Scientists rename human genes to stop Microsoft Excel from misreading them as dates, 2020. odkaz
7. Nobelprize.org: Daniel Kahneman – Facts, Cena za ekonómiu 2002. odkaz
8. Newton, P. M., Salvi, A.: How Common Is Belief in the Learning Styles Neuromyth, and Does It Matter?, Frontiers in Education, 2020. odkaz
9. Parker, K.: How Pew Research Center will report on generations moving forward, Pew Research Center, 2023. odkaz
10. Eurich, T.: What Self-Awareness Really Is (and How to Cultivate It), Harvard Business Review, 2018. odkaz
11. Markus, H. R., Kitayama, S.: Culture and the Self, Psychological Review 98(2), 1991. odkaz
12. The 19th: Who coined ‘neurodiversity’? Autistic advocates and Judy Singer, 2024. odkaz
13. Google re:Work: Guide – Understand team effectiveness (Project Aristotle). odkaz
14. Edmondson, A.: Psychological Safety and Learning Behavior in Work Teams, Administrative Science Quarterly 44(2), 1999. odkaz

Externé odkazy do článku (odporúčanie): WEF [2], Gallup [3], Frontiers [8], HBR [10].

*Postreh bol vytvorený pomocou Claude AI.