Aké mäkké zručnosti nám chýbajú na vysvedčeniach? A čo by sme si za ne zaslúžili?

Koncom júna si deti domov prinášajú vysvedčenia. Tie školské hodnotia matematiku, fyziku, cudzie jazyky či telesnú výchovu. Ale čo keby sme raz ročne dostávali vysvedčenie aj v práci?

Nie také, ktoré meria výkon alebo výsledky. Ale také, ktoré hodnotí mäkké zručnosti, bez ktorých sa dnes nezaobídu kvalitné tímy, líderky a lídri ani moderné organizácie. Ako by sme obstáli pri spolupráci, spätnej väzbe, nastavovaní hraníc, pri práci s neúspechom alebo pri schopnosti učiť sa nové veci?

Práve mäkké zručnosti patria podľa viacerých medzinárodných trendov medzi najdôležitejšie kompetencie budúcnosti. Umelá inteligencia a automatizácia menia pracovné pozície rýchlejšie než školské osnovy a schopnosť učiť sa, komunikovať a spolupracovať sa stáva konkurenčnou výhodou jednotlivcov aj firiem.

Preto sme sa v Maxmane spýtali našich kolegov a kolegýň dve otázky:

• Ktoré mäkké zručnosti by ste zaradili do školských osnov?
• Ktorý predmet ste na základnej škole milovali a ktorý ste naopak neznášali?

Pre Lukáša Bakoša by mala byť povinným predmetom metazručnosť – schopnosť učiť sa a osvojovať si nové zručnosti a schopnosti. V čase neustálych zmien ide možno o najdôležitejšiu kompetenciu pracovného trhu.

Jeho školské spomienky zároveň ukazujú ešte jednu dôležitú vec: obľúbenosť predmetu často neurčuje obsah, ale človek, ktorý ho učí. Fyziku, zemepis či slovenčinu miloval vďaka konkrétnym učiteľom a učiteľkám, no tie isté predmety mu iní pedagógovia dokázali znechutiť.

Sneža Ďuricová by do osnov zaradila dávanie a prijímanie spätnej väzby. Vníma ju ako základ kvalitných vzťahov, otvorenej komunikácie, tímovej spolupráce a neustáleho zlepšovania.

Aj moderný leadership dnes stojí na schopnosti viesť rozhovory o výkone, očakávaniach a rozvoji bez obviňovania a obranných reakcií.

Zo školských predmetov ju najviac bavili pestovateľské práce, práca v záhrade, dielňa a varenie. Fyzika naopak medzi jej obľúbené predmety nepatrila.

Peter Bališ by školákov učil pracovať s neúspechom a pozerať sa naň ako na príležitosť na rast. Práve growth mindset patrí dnes medzi najdiskutovanejšie témy rozvoja talentov, leadershipu a firemnej kultúry.

Schopnosť experimentovať, robiť chyby a učiť sa z nich rozhoduje o inováciách aj odolnosti tímov.

Zo školských predmetov u neho jednoznačne vyhrávala telesná výchova, zatiaľ čo hudobná výchova a náboženstvo patrili medzi jeho menej obľúbené hodiny.

Veronika Timková by do škôl priniesla JA-jazyk a vyjadrovanie potrieb. Ide o zručnosť, ktorá podporuje asertivitu, predchádza konfliktom a pomáha budovať rešpektujúce vzťahy.

V čase rastúceho záujmu o psychologické bezpečie a wellbeing zamestnancov ide o kompetenciu, ktorá ovplyvňuje nielen pracovné prostredie, ale aj partnerské či rodičovské vzťahy.

Veronika mala najradšej cudzie jazyky, dejepis a výtvarnú výchovu. Matematika a fyzika pre ňu predstavovali výzvu.

Martina Matrtajová by do školských osnov zaradila nastavovanie hraníc. Jasné pravidlá a očakávania podľa nej znižujú chaos, konflikty a napätie a zároveň posilňujú rešpekt a zodpovednosť.

Téma hraníc dnes rezonuje vo firmách aj v školách čoraz intenzívnejšie. Súvisí s prevenciou vyhorenia, psychologickým bezpečím aj zdravou firemnou kultúrou.

Telesná výchova patrila medzi jej obľúbené predmety, pri ostatných často rozhodovalo najmä to, kto stál pred tabuľou.

Jarka Marčičiaková by školákom dopriala viac priestoru na rozvoj osobnej efektivity a time managementu.

Podľa nej školy odovzdávajú veľké množstvo vedomostí, no organizácia času, plánovanie a seba-organizácia zostávajú často na rodičoch alebo samotných študentoch.

Práve schopnosť prioritizovať, plánovať a pracovať s energiou dnes patrí medzi najvyhľadávanejšie rozvojové témy vo firmách.

Zo školských predmetov mala najradšej matematiku a biológiu, no na základnú školu spomína najmä cez plávanie a šport.

Neboli by na ňom známky z fyziky či dejepisu, ale zo spätnej väzby, spolupráce, leadershipu, nastavovania hraníc alebo schopnosti učiť sa nové veci.

A možno by ste si pri pohľade naň uvedomili to isté, čo pri školských predmetoch: niektoré zručnosti nám idú prirodzene, iné si vyžadujú viac tréningu a pri všetkých záleží aj na prostredí a ľuďoch, s ktorými sa ich učíme.

Pretože mäkké zručnosti sa nehodnotia iba na vysvedčení. Hodnotia ich každý deň naše tímy, kolegovia, klienti aj ľudia, ktorých vedieme.